Nadpis
Kovy sú najrozšírenejšími prvkami na Zemi. V periodickej tabuľke prvkov je zo 118 známych prvkov len 25 polokovov a nekovov. Ostatné prvky sú kovy. Predpokladá sa, že novo vynájdené alebo umelo vyrobené prvky budú taktiež kovy. Kovy sa najčastejšie vyskytujú v prírode vo forme oxidov, sulfidov a solí. Ťažké kovy sa v prírode nachádzajú taktiež ako rýdze kovy. Kovy sú typickými elektropozitívnymi prvkami, to znamená, že ľahko štiepia elektróny a v zlúčeninách vystupujú ako katióny.
| Čistý kov | Hustota |
|---|---|
| Železo | 7 800 |
| Meď | 7 800 |
| Cín | 7 260 |
| Hliník | 2 700 |
Zliatina kovov je zmes kovov vyrábaná tavením kovu s ďalšími kovmi alebo inými prvkami či zlúčeninami. Podľa počtu zložiek sa zliatiny delia na binárne – obsahujú dve zložky, ternárne – zložené z troch zložiek a kvartérne – štvorzložková zliatina. Prvou historicky významnou zliatinou kovov bol bronz. Jeho vlastnosti boli objavené už v praveku. Objav bronzu znamenal veľký technologický pokrok vo výrobe nástrojov, zbraní a ozdôb. Na rozdiel od čistých kovov – medi a cínu, z ktorých je bronz vyrábaný, má vyššiu tvrdosť. O jeho význame pre človeka svedčí aj to, že po ňom bola pomenovaná jedna epocha ľudských dejín – doba bronzová. Zliatiny kovov sú vyrábané pre svoje vlastnosti, ktoré čisté kovy nemajú. Cielené pridávanie prvkov ku kovu sa nazýva legovanie. Príkladom môže byť legovanie ocele chrómom. Vyrobená oceľ je odolná voči korózii a používa sa na výrobu výfukov, príborov a riadu.
Magnetické vlastnosti kovov sú dané pohybujúcimi sa elektrónmi v atómoch kovov. Pohybujúce sa elektróny okolo seba vytvárajú elementárne magnetické polia. Tieto elementárne magnetické polia sa skladajú a určujú výsledné magnetické pole atómov, a tým aj magnetické vlastnosti látky. Atómy diamagnetických látok sú usporiadané tak, že sa jednotlivé elementárne magnetické polia elektrónov rušia. Diamagnetické látky zoslabujú magnetické pole, do ktorého sú vložené. Medzi diamagnetické kovy patrí napríklad zlato, striebro, meď a bizmut.
Reakciou neušľachtilého kovu s kyselinou vzniká plynný vodík, ktorý sa uvoľňuje vo forme bublín a soľ príslušného kovu a kyseliny (reakčná schéma 4, 5, 6). Ušľachtilý kov s ky- selinou za vzniku vodíka nereaguje (reakčná schéma 7). Dôkaz vodíka je možné vykonať jeho zachytávaním do skúmavky otočenej dnom nahor a následným priložením nad za- pálený kahanec. Vodík štekne.
Reakčná schéma 4: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej so zinkomZn + 2HCl → ZnCl2 + H2
Reakčná schéma 5: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej so železomFe + 2HCl → FeCl2 + H2
Reakčná schéma 6: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej s hliníkom2Al + 6HCl → 2Al → Cl3 + 3H2
Reakčná schéma 7: Reakcia kyseliny chlorovodíkovej s meďouCu + HCl → nereaguje