Úvod
Astronómovia sú často nazývaní hvezdármi, lebo vraj počítajú hviezdy. Pravda je taká, že astronómovia „nepočítajú“ hviezdy, ale študujú ich. Napriek tomu vieme, že na oblohe je voľným okom celkom možné vidieť asi 6 000 hviezd, pričom v určitom okamihu je nad našimi hlavami asi 3 000 hviezd. Týchto 3 000 hviezd tvorí minimálnu časť všetkých hviezd vo Vesmíre, ale ak ich potrebujeme poznať podľa mena a vedieť, čo sú zač a ako sa hýbu, bolo by to veľmi pre nás veľmi náročné.
Obsah
V tejto téme zadefinujeme pojmy „súhvezdie“ a „asterizmus“. Urobíme stručný prehľad o histórii vzniku súhvezdí a o ich modernej nomenklatúre. Predstavíme niektoré mýty a legendy o súhvezdiach. Vysvetlíme pojem „zodiakálne súhvezdia“ alebo „zverokruh“. V prílohe poskytneme zoznam súhvezdí. V praktickej časti ponúkneme zábavné hry a cvičenia súvisiace so súhvezdiami.
Súhvezdia. Dejiny a nomenklatúra
Dnes máme hodiny, kalendáre, kompasy a mnoho ďalších nástrojov, ale pred tisíckami rokov sa ľudia v čase a priestore orientovali prevažne podľa hviezd. Aby si to uľahčili, rozdelili ich do skupín, ktoré dnes nazývame súhvezdia. Jasnejšie hviezdy, ktoré tvorili určité tvary, boli prirovnávané k predmetom (Lýra, Váhy, Trojuholník, Šíp, Severná koruna, Pohár, Štít atď.); zvieratám (Ryby, Baran, Býk, Rak, Lev, Škorpión, Veľká medvedica, Malý medveď, Veľký pes, Malý pes, Labuť, Orol atď.); mýtickým bytostiam (Drak, Pegas, Centaurus); alebo ľuďom (Herkules, Perzeus, Orión, Cefeus, Kasiopeja, Andromeda) a dostali názvy, ktoré sa väčšinou týkajú mýtov a legiend tradičných pre daný národ. Takmer každý národ mal svoje názvy pre súhvezdia. Dnes už máme dôkazy o názvoch súhvezdí starých Mezopotámcov, Sumerov, Babylončanov, Peržanov, Egypťanov, Číňanov, Mayov atď.
Tento spôsob zoskupovania hviezd veľmi pomohol astronómom, kňazom a obyčajným ľuďom orientovať sa na oblohe, monitorovať východy a západy Slnka, pohyby Slnka, Mesiaca a planét medzi nimi. Po celé stáročia pomáhal ľuďom pri poľnohospodárstve, chove hovädzieho dobytka, blízkom a vzdialenom cestovaní, vojenských činnostiach a rituáloch. Vtedy však súhvezdia neobsahovali slabé hviezdičky. Boli tam aj väčšie oblasti oblohy, ktoré netvorili žiadne súhvezdia. Keď vynašli ďalekohľad, ľudia videli, že existuje veľa hviezd neviditeľných voľným okom, a potom bolo objavených veľa „hmlistých objektov“. Začali zavádzať nové súhvezdia, ktoré vypĺňali prázdne miesta na oblohe. Začali sa pokúšať meniť názvy súhvezdí. Veľké geografické objavy a plavby Európanov po južných moriach viedli k potrebe rozdeliť aj južnú oblohu na časti.
Vývoj astronómie
Vtedy začali astronómovia z rôznych krajín medzi sebou aj viac komunikovať a vymieňať si názory. Astronómia sa vyvíjala rýchlym tempom. Bolo potrebné „zaviesť poriadok“ na oblohe. Tak na svojom kongrese v roku 1922 Medzinárodná astronomická únia, ktorá bola vytvorená o niečo skôr, položila základy modernej, jednotnej mapy oblohy. Celú oblohu astronómovia rozdelili na 88 oblastí, ktoré dnes zodpovedajú súčasným 88 súhvezdiam. Teraz sa pod pojmom „súhvezdie“ nerozumie iba tvar z pár jasnejších hviezd, ale všetky objekty v ňom – ide o hviezdy, hviezdokopy, hmloviny alebo galaxie, ktoré sú viditeľné alebo neviditeľné voľným okom a ktoré spadajú do danej oblasti, teda patria do daného súhvezdia. Samotné hranice súhvezdí sú vymedzené nebeskými rovnobežkami a poludníkmi, a boli schválené Medzinárodnou astronomickou úniou ešte v roku 1930.
Obrázok 2: Súhvezdie Malý medveď s jeho hranicami a asterizmus Malý voz
Asterizmy
Obrázky, ktoré dnes tvoria jasnejšie hviezdy, sa nazývajú „asterizmus“. Častejšie sú súčasťou súhvezdí, napríklad Veľký voz (podľa súhvezdia Veľká medvedica), Malý voz (podľa súhvezdia Malý medveď, Obrázok 2), Čajová lyžička (podľa súhvezdia Strelec). Ďalšie asterizmy vytvárajú najjasnejšie hviezdy niekoľkých súhvezdí – napríklad asterizmus Letný trojuholník tvorí Vega (najjasnejšia hviezda súhvezdia Lýra), Deneb (zo súhvezdia Labuď) a Altair (zo súhvezdia Orol).
Obrázok 3: Asterizmus Zimný trojuholník vytvárajú ďalšie tri jasné hviezdy – Betelgeuze zo súhvezdia Orión, Sírius zo súhvezdia Veľký pes a Prokyón zo súhvezdia Malý pes
Väčšina moderných súhvezdí sa zhoduje s tvarmi a názvami súhvezdí z čias starých Grékov a súvisí so starodávnymi gréckymi legendami a mýtmi. Sú to hlavne súhvezdia zo Severnej oblohy, ktoré bolo vidieť zo starovekého Grécka a takmer z celej Európy. Až 47 (48?) z týchto súhvezdí si zachovalo svoje starogrécke mená – súhvezdia uvedené vyššie, všetky zverokruhy a ďalšie, ako napríklad Povozník, Pastier, Veľryba, Vlasy Bereniky, Hydra.
Súhvezdia na Južnej pologuli nesú opäť mená zvierat (mýtických alebo exotických) – Tukan, Fénix, Páv, Rajka, Lietajúca ryba atď. Ďalšie časti južných súhvezdí sú odrazom doby, v ktorej boli pomenované – Obdobie veľkých zemepisných objavov a Vedecko-technická revolúcia (ďalekohľad, mikroskop, sextant, oktant, kvadrant, pneumatický stroj a ďalšie).