Mýty a legendy o súhvezdiach

Mytológia spojila súhvezdia Cefeus, Kasiopeja, Andromeda, Veľryba a Perseus v jednej úžasnej legende, ktorú poznajú ľudia od najstarších čias.

Ďaleko, až na južnom konci Zeme, bola rozkvitajúca krajina Etiópia, ktorej vládol kráľ Cefeus so svojou manželkou kráľovnou Kasiopejou.

Kráľ Cefeus a kráľovná Kasiopeja mali jedinú dcéru – volala sa Andromeda. V starostlivosti svojich rodičov Kasiopeja vyrastala šťastne a stala sa krásnym dievčaťom, krajším ako všetci Etiópčania. Očarená krásou svojej dcéry sa kráľovná Kasiopeja všade chválila, že Andromeda je krajšia ako morské nymfy, ktoré v hlbinách mora priadli so svojimi zlatými praslicami. 

Morské nymfy, pobúrené a zarmútené kráľovnou Kasiopejou, so slzami v očiach vyliali svoju bolesť pred vládcu morí a hlbín, boha Poseidóna. Zmrštil Poseidón obočie a nahnevaný poslal Etiópii nevídanú katastrofu. Každý deň, keď Helios lietal na svojom zlatom voze cez oblohu, z búrlivého mora vychádzala príšera – obrovská a hrôzostrašná Veľryba. Z jej obrovských úst a strašidelných očí vychádzali ohnivé plamene a z jej uší vychádzali čierne oblaky, po ktorých nastávala zlovestná tma. 

Obrovitánska a strašidelná Veľryba sa každý deň vynárala z hlbín mora a plávala pozdĺž brehov Etiópie. Všade tam, kadiaľ prešla, všetko spálila a obrátila na popol kvôli prudkým plameňom, ktoré hádzala na všetky strany. Nad rozkvitajúcou Etiópiou viselo nebezpečenstvo, že sa z nej ostane iba spálená púšť. Skončili piesne vtákov, na poliach už neboli žiadne stáda, Etiópčania pociťovali strach a hrôzu. Všade bolo počuť iba plač a vzlykanie. Nikto nedokázal zachrániť krajinu pred veľkou pohromou, ktorá ju postihla. 

Zúfalý kráľ Cefeus sa opýtal veštca, ako sa dá krajina zachrániť pred pohromou, ktorá ju zasiahla. Veštec mu odpovedal takto: 

„Veľryba prestane spopolňovať vašu krajinu len vtedy, keď ju necháte, aby zjedla vašu jedinú dcéru Andromedu. Taká je vôľa bohov!“

Kráľ Cefeus, ktorý sa skoro udusil vlastnými slzami, povedal Kasiopeji, aká je vôľa bohov. Aj ona sa rozplakala a nemohla povedať nič. 

Kráľ Cefeus a kráľovná Kasiopeja teda dlho plakali, ale ako aj naďalej sledovali ako obrovské plamene každý deň vychádzajú z úst Veľryby a premieňajú ich krajinu na púšť, rozhodli sa podrobiť sa vôli bohov. Raz, veľmi skoro ráno, ešte pred tým, ako bohyňa Éós svojimi ružovými prstami otvorila dvere nebeského paláca, aby vypustila Helia na jeho voze zo zlata, vzal Cefeus a Kasiopeja svoju dcéru Andromedu na skalnaté morské pobrežie. Zviazali ju reťazami, priviazali ju silno na strmú skalu a nechali ju tam plakať osamote. Iba lúče boha slnka Helia sa nežne dotýkali krásnej tváre Andromedy. 

Zrazu sa more začalo búriť. Obrovské vlny začali narážať do pobrežných skál... Z jeho hlbín vyšla príšera – obrovská Veľryba. Široko otvorila svoje strašidelné ústa a z nich vychádzali divoké plamene. Jej dlhý chvost, pokrytý hustými čiernymi šupinami, sa preháňal búrlivými vlnami. 

Videla Veľryba Andromedu pripútanú o skalu a otvorila svoje ústa ešte širšie. Zuby mala ostré ako meče a z jej očí vyskakovali krvavé blesky. Potom sa otočila k princeznej a začala sa k nej približovať. Andromeda vykríkla. O chvíľu by ju príšera roztrhla... Ale z výšok, kde mal na sebe svoje okrídlené sandále, videl Perzeus príšeru, ktorá sa blížila ku skale, a začul výkriky dievčaťa, ktoré bolo o ňu pripútané. Ako šíp vyletel Perzeus k hrozivej príšere a bodol ju mečom. Príšera sa nahnevala a začala chrliť ešte väčšie plamene, ktoré sa už dotýkali nôh nešťastnej Andromedy. Nebol čas, aby Perzeus v boji pokračoval. Siahol do tašky, vytiahol hlavu Medúzy, svoj zrak od nej odvrátil tak, aby sa na ňu nepozeral, a nasmeroval ju na príšeru. V tom okamihu sa z Veľryby stal obrovský skalnatý ostrov uprostred rozbúreného mora. Perzeus dal hlavu Medúzy späť do tašky, oslobodil Andromedu a opýtal sa jej, kto vlastne je a prečo je tak pripútaná. 

Ešte so slzami v očiach Andromeda povedala Perzeovi o svojom prekliatom osude. Perzeus ju zobral späť do paláca jej rodičov. V očiach kráľa Cefea a kráľovnej Kasiopeje sa objavili slzy radosti, keď videli svoju krásnu Andromedu nažive. Dlho obdivovali nevídaný hrdinský čin Perzea a svoju dcéru Andromedu, ktorú zachránil, mu dali za ženu. 

Dokonca aj niektoré „nové“ súhvezdia (zavedené v 17. – 19. storočí) dostali mená súvisiace so starogréckou mytológiou. Toto je prípad súhvezdia Poľovné psy. 

Legenda o súhvezdiach Veľká medvedica, Malý medveď, Pastier a Poľovné psy 

Podľa starogréckej legendy je Veľká medvedica krásavica Kallisto, ktorú najmocnejší boh Zeus miloval nadovšetko a s ktorou mal syna menom Arkas. Ale Zeusova manželka, ktorá na neho veľmi žiarlila, sa rozhodla prefíkane zničiť svoju sokyňu tým, že ju premení na medvedicu. Jedného večera, keď sa Arkas vracal z poľovačky, na prahu matkinho domu uvidel veľkú medvedicu. Natiahol luk, a práve keď šíp vyletel k šelme, to videl boh Zeus. V tom okamihu chytil medvedicu za chvost a odniesol ju na oblohu, odkiaľ aj dnes žiari ako súhvezdie Veľká medvedica (preto má aj tak neprirodzene dlhý chvost). Arkasa premenil na hviezdu, ktorá dnes svieti ako jasná hviezda Arktúr zo súhvezdia Pastier. V súhvezdí Malý medveď starí Gréci videli milovanú slúžku krásnej Kallisto. Až v roku 1690 sa v hviezdnom atlase Jána Hevelia objavilo nové súhvezdie, ktoré sa nachádza v dovtedy „prázdnej“ oblasti oblohy pod chvostom súhvezdia Veľká medvedica. Toto súhvezdie nazval Poľovné psy, čím „doplnil“ mýtus o jednom z najznámejších súhvezdí.