História vesmíru, Teória veľkého tresku, Radiácia

Čo je Vesmír?

Pre starovekých Grékov mal poriadok, krása, harmónia a dokonalosť – v rámci ich poňatia prírody – veľký význam. Kozmos je grécke slovo, ktoré znamená „poriadok“, ale aj „harmónia“ a „krása“. Pod Kozmom starí Gréci chápali Vesmír ako dokonalý, krásny, upravený a harmonicky usporiadaný systém. Chaos bol protikladom Kozmu. Teraz, keď povieme „Kozmos“, chápeme celý hmotný svet, ktorý sa nachádza mimo Zeme a jej atmosféry. Kozmos sa často vzťahuje na Vesmír ako celok, je považovaný za niečo jednotné a podliehajúce spoločným zákonom. „Vesmír“ je však oveľa širší pojem, plný filozofického významu a presahuje samotnú astronómiu – v skutočnosti Vesmír predstavuje celý svet okolo nás. Vesmírom nazývame všetko, čo existuje a o čom už vieme a čo objavíme v budúcnosti.

Pre astronómov je Vesmír tou časťou sveta, ktorá je nám k  dispozícii na štúdium pomocou prírodných vied (dnes aj v budúcnosti). Astronomický Vesmír opisuje celý Kozmos, ktorý zahŕňa všetky známe a neznáme nebeské objekty, ako aj priestor medzi nimi a ktorý je prístupný na pozorovanie v súčasnosti alebo v predvídateľnej budúcnosti.

Rôzne názory na Vesmír

Naše názory na Vesmír prešli v posledných rokoch výraznými zmenami. Asi sto rokov dozadu sa všeobecne akceptovala predstava o statickom Vesmíre bez zmien, bez začiatku a bez konca, ktorý vždy existoval a bude existovať navždy. Nové objavy a pozorovacie fakty avšak posilňovali predstavu, že Vesmír je neustále sa rozvíjajúcou dynamickou štruktúrou s celou škálou vecných a energetických foriem. Neexistoval naveky a časom sa vyvíja. Niečo viac – Vesmír, v ktorom žijeme, pravdepodobne nie je jediný a je súčasťou niečoho väčšieho, čo nazývame Multiverzum, multivesmír alebo meta-vesmír. Podľa moderných názorov asi pred 14 miliardami rokov supermocný Veľký tresk položil začiatok pozorovateľného Vesmíru a fyzikálnych zákonov, ktorými sa Vesmír riadi. Odvtedy sa Vesmír rozširuje a pravdepodobne sa bude navždy rozširovať. Túto expanziu, ako aj slabú elektromagnetickú ozvenu z Veľkého tresku, pozorujeme aj teraz. Nie je náhoda, že hovoríme o „pozorovateľnom“ Vesmíre alebo o „pozorovateľnej“ látke – v skutočnosti väčšiu časť celkovej hmoty Vesmíru nie je možné priamo pozorovať, a to ani s najmodernejším vybavením. Túto časť Vesmíru nazývame skrytou hmotou alebo temnou hmotou – oba pojmy pochádzajú z nemožnosti ju priamo pozorovať. V súčasnosti neexistuje ani jasná predstava o tom, o aký druh hmoty môže ísť.

Temná energia kozmického vákua

Okrem temnej hmoty vo Vesmíre existuje aj obrovská temná energia kozmického vákua, ktorá nie je prepojená s nijakou hmotou a prejavuje sa ako antigravitácia – teda ako sila, ktorá je v protiváhe ku gravitácii. Takmer 3/4 Vesmíru sú tvorené temnou energiou. Táto energia spôsobuje, že Vesmír zrýchľuje svoje rozširovanie sa a týmto predstavuje vlastnosť priestoru. Zvyšok Vesmíru väčšinou predstavuje temná hmota, ktorej zloženie je stále nejasné, a iba malá časť Vesmíru predstavuje „obyčajná“ viditeľná hmota, z ktorej sú tvorené planéty, hviezdy a galaxie. Celkovo Vesmír obsahuje iba 4 % pozorovateľnej obyčajnej hmoty (ide o atómy a elementárne častice), 23 % tmavej hmoty a až 73 % stále tajomnej, tmavej energie.

Gravitácia pôsobí na všetky formy hmoty a „antigravitácia“ temnej energie sa prejavuje iba vo veľmi veľkom meradle. Núti Vesmír rozširovať sa so zrýchlením – takýto typ expanzie by bol nemožný, keby gravitácia bola jedinou dominantnou silou. Stopy antigravitačných prejavov temnej energie boli však nepriamo spozorované v žiarení supernov na veľké vzdialenosti a ich objavenie viedlo v roku 2011 k Nobelovej cene za fyziku.