Budúcnosť vesmíru

Čo sa stane s Vesmírom v budúcnosti, závisí od priemernej hustoty hmoty v ňom. Ak je priemerná hustota Vesmíru príliš nízka, Vesmír sa vždy bude rozširovať, pretože gravitačné sily jeho hmoty nebudú stačiť na zastavenie tohto rozširovania. Takýto Vesmír nazývame „otvoreným“. Ak je priemerná hustota Vesmíru príliš vysoká, gravitačné sily zastavia rozširovanie a nahradia ho zmršťovaním. V tomto prípade hovoríme o „uzavretom“ Vesmíre.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa však javí variant, v ktorom Vesmír nie je ani otvorený, ani uzavretý. V tomto prípade priemerná hustota jeho hmoty nie ani príliš vysoká, ani príliš nízka, a kozmologická expanzia sa časom zrýchľuje. Tento objav radikálne zmenil naše chápanie stavu Vesmíru. Predtým sa predpokladalo, že celé dejiny kozmického rozširovania sa sú dejinami jeho zániku po Veľkom tresku. Teraz máme dôkazy o tom, že dynamika rozširovania sa prešla z fázy spomaľovania do novej fázy zrýchlenia. Toto zrýchlenie je spôsobené skutočnosťou, že vo Vesmíre prevláda „temná“ energia. Vytvára kozmickú „antigravitáciu“, ktorá v súčasnosti riadi dynamiku Vesmíru a urýchľuje jeho rozširovanie.

Preskúmať minulosť a budúcnosť Vesmíru je jednou z najťažších úloh, ktorým čelí ľudská myseľ. Georges Edouard Lemaître, jeden z popredných kozmológov 20. storočia, hovorí o týchto ťažkostiach takto: „Vývoj Vesmíru sa dá prirovnať k ohňostroju, ktorý sa práve skončil – existuje len niekoľko dohorievajúcich zväzkov iskier, popola a dymu. My stojíme na vychladnutom uhlí, sledujeme ako pomaly zhasínajú hviezdy, a snažíme sa predstaviť si zaniknutú nádheru začiatku svetov.“