Uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus
Toto je ďalší hlavný cyklus (označovaný aj ako CNO cyklus). Je najúčinnejším cyklom pre mohutnejšie hviezdy – začína pri teplotách okolo 15 000 000 K a dominuje pri teplotách okolo 17 000 000 K. Pri ňom sa vytvára jadro hélia zo štyroch protónov, proces je však zložitejší a vyžaduje si uhlík a kyslík. Jadrá uhlíka/kyslíka reagujú ešte v prvých fázach a vylučujú sa počas posledných fáz. Týmto spôsobom zohrávajú úlohu katalyzátora, a preto sa tento cyklus nazýva aj uhlíkový alebo uhlíkovo-kyslíkový cyklus (Obr. 2).
Teplota v jadre Slnka je T = 15 700 000 K – takže v jeho jadre sa hlavné termonukleárne reakcie odohrávajú najmä prostredníctvom p-p cyklu. Na Obr. 3 nižšie sú zobrazené teploty, pri ktorých sú oba procesy, teda p-p a CNO, účinnými. Taktiež je zaznamenaná teplota v jadre Slnka, ktorá ukazuje, že pre našu hviezdu sa počas protón-protónového cyklu uvoľní takmer dvakrát toľko energie.
Obrázok 2: Schéma cyklu CNO (častice sú znázornené ako na obrázku 1.),
(Zdroj: Borb, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=691758)
Obrázok 3: Teploty, pri ktorých sú účinné oba cykly: p-p cyklus (červená krivka) a CNO cyklus (zelená krivka). Je vidieť, že pri vyšších teplotách CNO cyklus vytvára podstatne viac energie za jednotku času, zatiaľ čo pri nižších teplotách p-p cyklus je účinnejší.
V prípade mohutnejších hviezd, ktorých teplota je v jadre vyššia, je CNO cyklus efektívnejší.