Еlektromagnetické spektrum ako celok

Prečo používame tri rôzne spôsoby, ako opísať spektrum s tromi rôznymi fyzikálnymi jednotkami? Pretože je to vhodnejšie – ľahšie je povedať „sto kilometrov“ namiesto „sto tisíc metrov“. Vedci zvyčajne používajú najvhodnejšie jednotky pre rozsah spektra, v ktorom pracujú. Rádioastronómovia teda radšej používajú frekvencie alebo vlnové dĺžky. Väčšina rádiového rozsahu leží medzi 1 cm a 1 km, t. j. ide o frekvencie od 30 GHz do 300 kHz. Tento rozsah predstavuje veľmi širokú časť elektromagnetického spektra.

Vlnová dĺžka

V infračervených (IR) a optických oblastiach hlavná pracovná hodnota je vlnová dĺžka. IR astronómia používa mikróny (mikrometre, mcm alebo µm) pre svoj pracovný rozsah od 1 do 100 mcm. V optike sa používajú angströmy (1 Å = 10 – 8 cm) alebo nanometre (1 nm = 1 Å = 10 – 7 cm). Optický rozsah siaha od 400 nm (modro-fialová oblasť) do 700 nm (červená oblasť). Rozsah, na ktorom sú naše oči citlivé, pokrýva veľmi malú časť celého elektromagnetického spektra. Vlnové dĺžky v oblasti ultrafialového žiarenia (UV), röntgenových a gama lúčov (y-lúče), sú veľmi malé. Preto v týchto rozsahoch astronómovia uprednostňujú charakterizáciu fotónov pomocou energie meranej za pomoci elektrónového napätia (eV). UV žiarenie leží v rozmedzí od niekoľkých eV až po približne 100 eV, rozsah röntgenového žiarenia je od 100 eV až po 100 000 eV (alebo 100 keV) a y-lúče majú energiu viac ako 100 keV.

Aj keď je svetlo v celom elektromagnetickom spektre v zásade rovnaké, spôsoby, ktorými ho astronómovia pozorujú, sa menia v závislosti od rozsahu ich pozorovania (pretože nemôžeme pozorovať celé elektromagnetické spektrum naraz, ale musíme ho rozdeliť na menšie časti).