Hľadanie planét v obývateľnej zóne

Predpokladajme, že sú splnené všetky podmienky a  na niektorej planéte existujú podmienky pre vznik života, alebo dokonca už vznikol život. Ako môžeme vedieť či je tam život, keďže samotné zistenie a určenie, či je planéta v obývateľnej zóne, je samé o sebe stále dosť komplikované? Priame pozorovanie príznakov života pre veľkú vzdialenosť nie je možné ani pri najbližších hviezdach s potenciálne obývateľnými planétami. Neexistuje spôsob, ako by sme mohli urobiť fotky podobné fotkám Zeme, ktoré boli urobené umelými satelitmi. Nemôžeme ani vysielať vesmírne sondy. Pretože najbližší hviezdny systém, ktorý máme k dispozícii, je Alfa zo súhvezdia Centauri, a ten je vzdialený viac ako 4 svetelné roky a našim súčasným sondám by to trvalo 100 000 rokov.

Konečným cieľom moderných výskumných programov exoplanét je teda nájsť jed‑ noznačný dôkaz mimozemského života. Či k tomu dôjde skôr či neskôr, záleží od dvoch neznámych: ako rozšírený je život v Galaxii a aké budeme mať šťastie. Pretože bez šťastia hľadanie mimozemského života môže trvať desiatky až stovky rokov. Nájdenie inej planéty ako je Zem je ako hľadanie určitého zrnka piesku na pláži a vyžaduje si ešte väčšie a  výkonnejšie teleskopy ako máme dnes. Odpoveď na prvé neznáme – šírenie života v galaxii, dáva Drakeova rovnica.

Drakeova rovnica o pravdepo‑ dobnosti mimozemského života a rozumu

Drakeova rovnica umožňuje odhadnúť pravdepodobnosť mimozemského života a ro‑ zumu. Odhaduje počet N rozvinutých civilizácií v našej galaxii:

Tu R* je rýchlosť formovania hviezd v Mliečnej ceste (toto je počet hviezd, ktorý vzniká za 1 rok v našej galaxii), f_p je počet hviezd, ktoré majú planetárne sústavy, n_e je počet planét v planetárnom systéme, o ktorých existujú dôvodné fyzické podmienky pre existenciu života (t. j. počet planét v obývateľnej zóne), f_l je pravdepodobnosť, že na danej planéte bude život, f_i je pravdepodobnosť, že v rámci života rozvíjajúceho sa v rámci svojho evolučného vyvinie druh obdarený rozumom, f_c je pravdepodobnosť, že rozumom obdarená civilizácia bude civilizáciou s pokročilou technológiou, ktorá je schopná hľadať spojenie s inými civilizáciami, L je čas aktívneho civilizačného života (alebo aspoň čas), prostredníctvom ktorého civilizácia hľadá iný život a vysiela signály do Vesmíru).

V roku 1960, keď Drake dospel k svojej rovnici, všetky zahrnuté veličiny neboli nám známe. Určite by sme mohli len povedať, že N sa rovná aspoň jednej, pokiaľ poznáme našu vlastnú civilizáciu. Kvôli nejasnostiam vo vzorci má každý človek svoj vlastný výsledok. Odhady pre N sú dosť špekulatívne a pohybujú sa od „jedného“ (iba na našej Zemi) po miliardu, v závislosti od optimizmu výskumníka. V súčasnosti nepochybne došlo k pokroku a z takmer 4 000 doteraz objavených exoplanét vieme o 55 podobných Zemi a superzemiach, ktoré sa nachádzajú v oblasti Zlatovláska. To posilňuje naše presvedčenie, že mimozemský život je v Galaxii dostatočne rozšírený.