Na konferencii boli okrem stanovenia základného poludníka prijaté aj ďalšie závery týkajúce sa merania času, napríklad to, že základom pre univerzálnu jednotku času bude stredný slnečný deň, ktorého začiatok bude polnoc stredného slnečného času. Nultý poludník bol dlho symbolizovaný mosadzným pásikom vo dvore, neskôr bol nahradený nerezovou oceľou, a od 16. decembra 1999 poludník označuje zelený laser namierený na sever na nočnú oblohu Londýna. Prístroje GPS však v Greenwichi ukazujú, že značiaci prúžok pre nulový poludník v Greenwichi nie je presne na hodnote nula zemepisnej dĺžky, ale je vzdialený 102,478 m od poludníka (astronomická dĺžka greenwichského poludníka je 5,3” západnej dĺžky), čo je dané podľa najnovšieho rozboru z roku 2015 najmä tým, že sklon vertikály meraný z lietadla voči povrchu Zeme na danom mieste nie je rovný 90 stupňom. Prejavujú sa aj ďalšie javy, ale ich vplyv je menej významný.

Koordinovaný svetový čas

Čas, z ktorého je potom odvodený občiansky čas používaný všade na svete, sa označuje koordinovaný svetový čas UTC (Coordinated Universal Time). Koordinovaný svetový čas nadväzuje na greenwichský stredný čas GMT (Greenwich Mean Time). Kým však greenwichský stredný čas je určovaný zo zdanlivého pohybu nebeských telies, teda z pohybu Zeme voči vzdialeným nebeským objektom (hviezdy, kvazary), je koordinovaný svetový čas viazaný na medzinárodný atómový čas TAI (Temps Atomique International), teda čas meraný atómovými hodinami. Ak sa rozdiel medzi koordinovaným svetovým časom a stredným slnečným časom priblíži hodnote jednej sekundy, je tento rozdiel eliminovaný vložením priestupnej sekundy o polnoci z 30. 6. na 1. 7. alebo z 31. 12. na 1. 1. (posledná bola pridaná z 31. 12. 2016 na 1. 1. 2017). Hlavnou systematickou príčinou rozdielu medzi oboma časmi je spomaľovanie rotácie Zeme, a preto sú až doteraz vždy priestupné sekundy pridávané, teoreticky je však možné aj odobratie priestupnej sekundy. Celkový rozdiel vzrástol od roku 1972, kedy rozdiel predstavoval 10 s, do roku 2019 (v tomto časovom intervale bolo zaradených 27 priestupných sekúnd) na 37 sekúnd.

Poznámka: Na spresnenie svetového času UT bolo zavedených 1. januára 1956 niekoľko systémov svetového času podľa toho, ktoré nerovnosti či nerovnomernosti kompenzujú.

■ Najjednoduchšou verziou svetového času je čas UT0, určený pre Greenwich z astronomických pozorovaní denných pohybov hviezd, Mesiaca, zemských družíc aj extragalaktických rádiových zdrojov (najmä kvazarov). Tento systém času nezahŕňa žiadne kompenzácie.
■ Základný systém svetového času je označovaný UT1. Na rozdiel od UT0 je v ňom kompenzovaný pohyb zemských pólov vnútri Zeme, ktorý spôsobuje zmeny polôh a rovín jednotlivých poludníkov. Je určovaný z rotácie Zeme voči vzdialeným nebeským objektom. Rovnako ako UT0 je aj UT1 nerovnomerný vzhľadom na nerovnomernosť zemskej rotácie. Jeho nepresnosť predstavuje 3 ms za deň.
■ Podtypom UT1 je čas UT1R, v  ktorom sú kompenzované nerovnomernosti rotácie Zeme spôsobené slapovými javmi (prílivom a odlivom), teda nerovnomernosti s periódou menšou ako 35 dní.
■ Ďalším systémom času je systém UT2, v ktorom sú vzhľadom na UT1 kompenzované nerovnomernosti rotácie Zeme počas roka. Tento systém času sa však pre meranie času v súčasnosti príliš nevyužíva.
■ Podtypom UT2 je čas UT2R, v  ktorom sú kompenzované nerovnomernosti rotácie Zeme spôsobené slapovými javmi (prílivom a odlivom). Nerovnosti v UT2R sú potom spôsobené iba nepredvídateľnými zmenami rýchlosti rotácie Zeme vyvolané napríklad prejavmi doskovej tektoniky, zemetraseniami, ale aj inými výraznými pohybmi hmoty v zemskom plášti, presunmi vody v oceánoch (tsunami), či vzduchu v zemskej atmosfére.
■ Pre meranie času je zásadný už vyššie uvedený koordinovaný svetový čas UTC, ktorý je na rozdiel od všetkých uvedených systémov odbremenený od nerovnomernosti zemskej rotácie, a to svojou nadväznosťou na medzinárodný atómový čas TAI. Koordinovaný svetový čas UTC je určovaný z meraní času v mnohých národných časových laboratóriách vybavených atómovými hodinami; z týchto meraní potom Medzinárodný úrad pre miery a váhy spätne určí hodnotu UTC, pretože jednotlivé atómové hodiny sa môžu o niekoľko nanosekúnd navzájom líšiť.

Poznámka: Okrem koordinovaného svetového času je pre potreby orientačnej znalosti času vydávaná aj „rýchlejšia“ predbežná hodnota času UTCr (UTC rapid).

Priestupná sekunda sa zaraďuje podľa rozdielu koordinovaného svetového času a svetového času UT1. Ak sa ich rozdiel zväčší na 0,9 s, je rozhodnuté o vložení (či prípadnom odobratí) jednej sekundy o polnoci 30. 6. či 31. 12., ako je uvedené vyššie. Zaujímavosťou je, že systém GPS nepoužíva vkladanie priestupných sekúnd. Rozdiel medzi UTC a UT1 tak stále zodpovedá 19 s, ako tomu bolo v roku 1980. Všetko je však kompenzované softvérovo v prijímačoch signálu GPS.